Ekonomické a technické dôvody zatepľovania    
Priemerná slovenská domácnosť spotrebuje asi 60% z celkového množstva energie na vykurovanie. Táto energia postupne uniká do vonkajšieho prostredia jednotlivými stavebnými konštrukciami (obvodovými stenami, stropnými a strešnými konštrukciami, oknami, či dverami).

• Strechou 10 %
• Stenami 32 %
• Podlahou 7 %
• Oknami 16 %
• Tepelné straty vetraním 35 %
• Tepelné straty vedením 65 %

Treba poznamenať, že úplne zabrániť tepelným stratám je nemožné, ale dajú sa výrazne znížiť.  

Ekonomické dôvody zatepľovania

• úspora na vykurovaní (cca 30 - 40%)
• pri novostavbách menšie investície do vykurovacieho systému

Donedávna stavané domy bez zateplenia spotrebujú 15-20 m3 plynu na 1 m2 celkovej plochy obalového plášťa za 1 rok

Domy zateplené podľa najnovších platných európskych noriem spotrebujú 6 - 12 m3 plynu na 1 m2 celkovej plochy obalového plášťa za 1 rok

Technické dôvody zatepľovania

• odstránenie kondenzácie vodných pár na vnútornom povrchu obvodovej konštrukcie (zamedzenie vzniku pliesní)
• celkové zlepšenie tepelnej pohody v interiéri
• zlepšenie akustických vlastností konštrukcií budov (zvukoizolačné pôsobenie tepelných izolácií)
• pri panelových stavbách odstraňuje problémy so zatekaním cez škáry medzi panelmi
• nové architektonické stvárnenie budovy

Ekologické hľadisko

• zníženie spotreby energie na vykurovanie -> zníženie emisie škodlivých látok do ovzdušia  

Hygienické kritérium

• zlepšenie hygienických a zdravotných podmienok v interiéri budov
• zamedzenie vzniku pliesní

Ako funguje izolácia

Izolácia funguje vďaka "zadržiavaniu" vzduchu

Teplo uniká prúdením a vedením cez steny a strechu budovy. Izolácia z minerálnej vlny zadržiava vzduch a spomaľuje jeho prúdenie, čím znižuje tepelné straty. Knauf Insulation využíva najpokrokovejšie technológie, ktoré umožňujú vyrábať vlnu s veľmi jemnými a dlhými vláknami. Vďaka tomu prichádza k maximálnemu zadržiavaniu prúdenia vzduchu a omnoho výraznejším úsporám energie.


Čím väčší je rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou, tým hrubšia vrstva izolácie je potrebná k zabráneniu úniku tepla.

Typy izolácie

Hlavné typy izolácií  

Všetky stavebné materiály, ktoré sa používajú pri stavbe domu, poskytujú istú úroveň tepelnej izolácie. Kvôli dodržaniu dnešných striktných stavebných noriem je potrebné použiť špeciálny typ vysoko kvalitnej izolácie. Hlavné typy izolácie sú:

• Sklená vlna
• Kamenná vlna
• Polystyrén

Sklená vlna

Sklená aj kamenná vlna fungujú na rovnakom princípe ako "ovčia vlna", čiže zachytia vzduch v medzerách, čím sa znižuje tepelná vodivosť z jedného povrchu na druhý. Ľahko sa inštalujú do stien a podkrovných priestorov a je to najefektívnejšie riešenie izolácie na trhu pre zníženie nákladov.
Kamenná vlna

Sklená aj kamenná vlna sa dodávajú v pásoch, doskách, alebo volne. Pri porovnaní hmotností je sklená vlna efektívnejší izolačný materiál. Najviac je dôležité, že oba typy izolácie majú výhody v tom, že zabraňujú prenikaniu vonkajšieho hluku do interiéru a sú nehorľavé. To sú hlavné dôvody vysokého dopytu najmä majiteľov domov.
Polystyrén

Najvýhodnejšie je jeho použitie pod podlahami, ale môže sa použiť aj na steny a stropy, kde nie sú požiadavky na akustické vlastnosti a požiarnu odolnosť prioritou pre majiteľa domu. Najlacnejší typ izolácie z penových dosiek je biely polystyrén, zatiaľ čo najtenšia, najefektívnejšia a najdrahšia je polyuretánová pena.

Prečo izolovať?

Izolácia umožňuje zvýšenie vášho a celosvetového pohodlia. Ako?  

Jednoducho povedané, izolácia stien, podkrovia a podláh vášho domu alebo bytu zabraňuje tepelným stratám v zimnom období (a tiež nárastu tepla v letnom období) a:

1. Znižuje vašu spotrebu energie na kúrenie, čo vedie ku:

• nižším účtom za kúrenie
• nižšiemu opotrebeniu vášho kotla
• zníženiu emisií CO2 z vašej miestnej elektrárne
• zníženiu globálneho otepľovania a klimatických zmien
• bezpečnejšej budúcnosti

2. Zabraňuje prenikaniu hluku z okolia (napr. áut a lietadiel), pokiaľ je izolácia zo sklenej vlny   3. Zvyšuje odolnosť vášho domova proti ohňu, pokiaľ je izolácia z minerálnej vlny   Vo všetkých európskych krajinách sa výrazne zvýšila úroveň izolácie domov. Vlády si totiž uvedomujú dôležitosť správneho energetického hospodárenia a tiež lepšieho komfortu domácností.

Napríklad dom s ústredným kúrením, postavený v 70-tych rokoch, s obmedzenou izoláciou, by spotreboval asi päťkrát viac energie ako dom, postavený podľa súčasných doporučených stavebných noriem.

Dva spôsoby na zlepšenie izolácie starších domov:

• aplikácie kontaktnej izolácie na vonkajšie steny
• rozšírenie izolácie v streche

S izoláciou zaručene ušetríte.  

Základný slovník

Prenikanie vzduchu

Vnikanie vzduchu do budovy cez trhliny alebo diery.

Voľná vlna

Izolácia z voľnej minerálnej vlny, ktorá sa aplikuje fúkaním, väčšinou do dutých stien alebo podkroví.

Priedušná membrána

Priedušná membrána odpudzuje vodu, ktorá prenikne cez materiál vonkajšieho opláštenia, ale prepúšťa vodnú paru, unikajúcu zo stavby. Je definovaná ako materiál s odolnosťou voči pare s veľkosťou medzi 0,1 až 2,0 MNs/g, i keď norma pre priedušnú membránu hovorí, že má mať maximálnu odolnosť voči pare 0,6 MNs/g.

Dutinový rám

Vlhkotesná membrána alebo tvarovaný rošt prechádzajú dutinou v stene na mieste prerušenia dutiny. Vystupuje z vonkajšieho priestoru dutiny nahor minimálne 150 mm.

Kondenzácia

Kondenzácia je zmena pary z plynného skupenstva na kvapalné pri styku s chladným povrchom.

Vodivosť

Prechod tepla cez, pozdĺž alebo z materiálu do iného materiálu, ktorého se dotýka.

Prúdenie

Prenos tepla pohybem vzduchu.

Rosný bod

Vypočítaná teplota, pri ktorej vodná para kondenzuje.

Emisivita

Emisivita je miera vyzařovania, uvoľňovaná z povrchu. "Čierne telesá" (materiály s matným čiernym povrchom) majú vysokú emisivitu a emitujú veľký objem žiarenia. Naopak telesá so žiarivým povrchom, ako leštený hliník, majú nízku emisivitu. Táto vlastnosť môže býť využitá v budovách použitím hliníkovej fólie na poťahovanie izolačných materiálov, na strane smerom k dutinám, aby sa znížili tepelné straty vyzarováním. Matná čierna má typickú hodnotu emisivity 0,95, v porovnaní s 0,08 pri leštenom hliníku. Ale väčšina povrchov v budovách, dokonca aj bielych, má vysoký stupeň emisivity okolo 0,90 až 0,95.

Požiarna odolnosť

Schopnosť prvkov stavby alebo súčastí stavby fungovať ako bariéra proti šíreniu ohňa a uzatvoriť ho v oblasti, kde vypukol. Zadržujú oheň a nehorľavé plyny a bránia nielen šíreniu ohňa a dymu, ale tiež prechodu požiaru na iené časti konštrukcie.

Požiarna odolnosť: prechod tepla

Zadržiavajú oheň a nehorľavé plyny na krátky čas, ale nezabránia prechodu tepla na iné časti konštrukcie (napríklad: drôtené sklo).

Frekvencia zvuku

Frekvencia zvuku se meria v Hz (Hertz). Čím je hodnota vyššia, tým je vyšší tón (basy - výšky). Frekvencia reči leží približne medzi 125 a 8000 Hz, zatiaľčo zvuk hudby leží medzi 20 a 20 000 Hz.

Tepelná strata

Prenos tepla z vnútorných priestorov do vonkajších priestorov pomocou vodivosti, prúdenia a žiarenia.

Medzipriestorová kondenzácia

Medzipriestorová kondenzácia je kondenzácia, ktorá se objavuje na prvkoch stavby. Môže byť veľmi nebezpečná, pokiaľ sa medzipriestorová kondenzácia objaví, vytvorí se na povrchu vo vnútri štruktúry, a tak môže prichádzať ku hnitiu dreva alebo oxidácii kovových povrchov a ďalším problémom. Je mnoho príkladov, kde se kondenzácia tvorí na povrchu alebo v medzipriestore medzi dvoma materiálmi, bez toho, aby spôsobovala problém, napríklad v dutine vonkajšej steny z tehál alebo blokov.

Kelvin

Hodnota absolútnej teploty, pri ktorej teplotná stupnica zodpovedá stupnici Celzia a bod tuhnutia vody je 273 Kelvinov (napísané 273K). Keď sa odvolávame na teploty v stupnici Kelvina, tak hovoríme o jednotke "Kelvin" a nie "stupne Kelvina". Nula Kelvinov (0K) je "absolútna nula".

Koeficient znižovania hluku

Hodnota pre zvukovú absorpciu, odvodenú ako menovitú hodnotu 4 frekvencií v rozsahu 250 - 2000 Hz.

Žiarenie

Proces, pri ktorom je teplo vyzarované z telesa otvoreným priestorom, napríklad slnečné žiarenie.

Absorpcia zvuku

Energia zvuku premenená na energiu mechanického vlnenia a/alebo tepelnú energiu. Absorpcia zvuku sa väčšinou vyjadruje ako koeficient absorbovania zvuku.

Zvuková izolácia

Schopnosť prvkov budovy alebo konštrukcie budovy redukovať prenos zvuku cez ňu. Zvuková izolácia se meria v rôznych frekvenciách, normálne 100 - 4000 Hz. Vzduchová nepriezvučnosť je vyjadrená jednou hodnotou, Dn,c,w , Rw alebo R'w. Izolácia proti chveniu zvuku je vyjadrená jednou hodnotou Ln,w or L' n,w.

Hlasitosť zvuku (dB)

Meria sa v decibeloch (dB) a v rôznych frekvenciách.

Povrchový odpor

Povrchový odpor (Rs) je recipročný ku koeficientu povrchu. Jeho jednotky sú m2/K/W.

Teplota

Úroveň teploty je meraná v stupňoch Celzia (°C), teplotné rozdiely sú merané v Kelvinoch (K). Každý stupeň Celzia má rovnakú veľkosť ako stupne Kelvina, takže napríklad pokiaľ je vonkajšia teplota 3°C a vnútorná teplota je 18°C, tak rozdiel teplôt by bol 15K. Uvedomte si, že znak pre stupne° sa používa pre stupne Celzia, ale nie pre Kelvin.

Tepelná vodivosť

Pomer, pri ktorom prechádza teplo cez materiály, se meria vo Watoch na meter štvorcový povrchu pre teplotný gradient jedného Kelvina na meter hrúbky, zjednodušene W/m.K.

Tepelná hmotnosť

Je hmotnosť stavby, ktorá sa použije na absorbovánie solárneho tepla v priebehu dňa a potom uvoľní teplo večer.

Merný tepelný odpor

R - tepelný odpor je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje tepelnoizolačné vlastnosti konštrukcie. Je priamo závislý od hrúbky konštrukcie a λ. Pri dosahovaní čo najväčšej hodnoty R je cieľom, aby hrúbka konštrukcie bola čo najväčšia a hodnota λ pri jednotlivých materiáloch konštrukcie najnižšia. Tepelný odpor R vyjadruje odpor 1 m2 konštrukcie prestupu tepelnej energie pri rozdiele teplôt 1 K.

Pri viacvrstvových konštrukciách sa jednotlivé tepelné odpory sčítavajú. Tepelný odpor stavebnej konštrukcie sa vypočítava ako priemerná hodnota z jednotlivých tepelných odporov častí stavebnej konštrukcie vrátane tepelných mostov.

Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ vyjadruje vlastnosť materiálu viesť teplo. Je to hodnota energie vo W, ktorá prejde materiálom hrúbky 1 m pri rozdiele teplôt medzi povrchmi materiálu 1 K.

Základný vzťah pre výpočet tepelného odporu:

R D = d / λ D (m 2 .K.W -1 )

R D - deklarovaný tepelný odpor (m 2 .K.W -1 )

d - hrúbka materiálu (m)

λ D - deklarovaný súčiniteľ tepelnej vodivosti materiálu (W.m -1 .K -1 )

U = 1/R O R0 je celkový tepelný odpor konštrukcie, ktorý je súčtom jednotlivých čiastkových tepelných odporov a odporu pri prestupoch tepla v exteriéri a interiéri.

Hodnota U (súčiniteľ prechodu tepla)

Všeobecne známy ako veličina U, je to hodnota pomeru tepelnej straty stavebných prvkov. Je vyjadrený ako Watt na štvorcový meter a Kelvin, W/m 2 K. Hodnota U se počíta ako prevrátená hodnota kombinovaných tepelných odporov materiálov v prvku, vzduchových priestoroch a povrchoch, a berie sa do úvahy efekt tepelných mostov, vzduchových medzier a upevnení.

Parotesná vrstva

Parotesná vrstva(parozábrana) je definovaná ako materiál, ktorý podstatne zníži prechod vodnej pary cez stavebné prvky, v ktorých sa nachádza, tj. polyethylénové doskové materiály alebo sádrokartónové dosky kašírované fóliou. Parotesné vrstvy sú niekedy požadované na teplej strane izoláce na zníženie možného nebezpečenstva mezipriestorovej kondenzácie v stavebných prvkoch.

Paropriepustná vrstva

Paropriepustná vrstva odpuzuje vodu, ktorá preniká cez strop, ale je priepustná pre vodné pary unikajúce z konštrukcie. Zvyčajne je definovaná ako materiál s odolnosťou proti pare s veľkosťou do 0,25MNs/g.

Extrudovaný polystyrén

Izolačný materiál z penovej hmoty, ktorý bol extrudovaný a ktorý je z/bez povrchovej úpravy a ktorý má uzavretú bunkovú štruktúru, napríklad Polyfoam.

 

 

Zatepľovacie systémy

Zatepľovanie budovy nie je len obložením fasády tepelnou izoláciou, ale ucelený systém tepelnej a poveternostnej ochrany budovy.

Vo všeobecnosti sa zatepľovacie systémy skladajú z nasledovných vrstiev:

• podkladová alebo spojovacia,
• tepelnoizolačná
• vystužovacia vrstva,
• povrchová vrstva.

Podľa toho či medzi povrchovou vrstvou a tepelnou izoláciou máme odvetranú vzduchovú medzeru alebo nie rozoznávame odvetrané a kontaktné systémy zatepľovania. Pri kontaktných systémoch sa uplatňujú mokré procesy (súvisiace s prípravou omietky). Naopak pri odvetraných systémoch sa uplatňujú suché procesy, keďže povrchový plášť tvorí väčšinou obklad so samostatnou nosnou rámovou konštrukciou pripevnený o obvodovú stenu. Z uvedeného vidno, že zateplenie fasády, strechy či podkrovia musí okrem požiadavky na tepelnú ochranu budovy spĺňať aj požiadavky na mechanickú odolnosť a stabilitu, požiarnu bezpečnosť, hygienu a kvalitu vnútorného prostredia (z hľadiska emisie škodlivín), akustickú ochranu a samozrejme aj životnosť. Pri súčasných cenách energií (a tie budú aj v budúcnosti rásť) sa návratnosť zatepľovacích systémov pohybuje od 7 do 10 rokov s perspektívou, že rastúce ceny energií v budúcnosti môžu túto dobu návratnosti skrátiť. Environmentálny účinok zateplenia priemerného rodinného domu z hľadiska emisií skleníkových plynov možno prirovnať k zníženiu týchto emisií o rovnaké množstvo ako by vyprodukovalo auto pri milión najazdených kilometroch. Odporúčame stavebníkom aby uprednostnili systémy zateplenia certifikované, vyskúšané a zodpovedajúce požiadavkám zákona č. 90/1998 o stavebných výrobkoch. Autoritou, ktorá sa zaoberá vydávaním týchto osvedčení je TSUS, Studená 3, Bratislava

Kontaktné systémy

Pri kontaktných systémoch zateplenia je vrstva tepelnej izolácie v celoplošnom kontakte s povrchovou vrstvou konštrukcie. Tepelná izolácia sa pripevní na fasádu lepením alebo mechanicky príchytkami. Na tepelnú izoláciu sa potom uloží vrstva lepiacej malty s výstužnou tkaninou a finálnou povrchovou omietkou s náterom. Pri kontaktných zatepľovacích systémoch sa uplatňujú mokré stavebné procesy.

Tieto systémy obvykle pozostávajú z nasledovných vrstiev:

• spojovacia vrstva s jestvujúcou konštrukciou (lepiaca malta), - tepelnoizolačná vrstva (zvyčajne dosky penového polystyrénu alebo polyuretánu príp. minerálnovlaknité dosky),
• výstužné vrstvy obsahujúce výstužné rohože, pletivá alebo mriežky
• povrchové vrstvy (omietky silikátové, minerálne, silikónové alebo dekoratívne z rôznych kamienkov či farebného piesku)
• . doplňujúce profily a lišty (dilatačné, soklíkové a pod.).

V kontaktných systémoch sú zvyčajne použité izolačné materiály na báze minerálnych vlakien alebo PPS. Pri voľbe izolácie si stavebník musí pamätať zásadu, že difúzny odpor jednotlivých vrstiev obvodového plášťa by mal smerom von klesať. Ak nie je tomu tak mal by požiadať o posúdenie nutnosti parozábrany na vnútornom povrchu. Miesta ohrozené striekajúcou vodou však musia byť ošetrené vhodnou nenasiakavou izoláciou (napr. extrudovaný polystyrén). V každom prípade však izolované konštrukcie by mali byť suché. Vlhké murivá je nutne najprv sanovať z hľadiska hydroizolácie a až potom zatepľovať. Pri kontaktných systémoch zatepľovania sa odporúča uplatniť samozhášavý penový polystyrén s objemovou hmotnosťou 20 kg/m3 a minerálno-vláknité dosky s objemovou hmotnosťou minimálne 150 kg/m3, pri ktorých nedochádza k rozvlákňovaniu. Možno použiť aj minerálno-vláknité lamely.

Poruchy

Poruchy v kontaktnom zatepľovacom systéme vznikajú pri kombinácií viacerých materiálov a vynechaním komponentov pri vytváraní detailov. Pri vynechaní tmelu a pások medzi zateplenými a nezatepletnými časťami, nepoužitie doplnkových profilov a diagonálnej pásky pri otvoroch, môžu vzniknúť trhliny v povrchovej úprave a vo výstužnej vrstve . Výsledkom bude zatekanie zrážkovej vody do zatepľovacieho systému. Riešením je použitie kompletného zatepľovacieho systému od jedného výrobcu, ktorý poskytuje záruky a samozrejme presnosť prevedenia s dodržaním technologických postupov.

Odvetrané systémy

Základným princípom odvetraných systémov zatepľovania je umožniť bezproblémový odvod vodných pár z obvodového plášťa, prenikajúcich zvnútra. Pri odvetraných zatepľovacích systémoch sa na fasádu pripevnia zvislé lišty. Medzi ne sa na fasádu osadí tepelná izolácia, ktorá môže byť prilepená alebo mechanicky prichytená úchytkami. Na zvislé lišty sa prichytia vodorovné laty a na ne sa pripevní vonkajší obklad. Pri týchto zatepľovacích systémoch sa používajú suché montážne procesy a vytvára sa samostatná tepelnoizolačná vrstva oddelená od povrchovej vrstvy vzduchovou medzerou. Vzduchová medzera umožňuje účinné odvetranie fasády pri súčasnom zachovaní hodnoty tepelnej izolácie. Pri odvetraných zatepľovacích systémoch sa odporúča uplatniť minerálno-vláknité dosky s objemovou hmotnosťou 75 – 90 kg/m3, prípadne s povrchovou úpravou (kašírovanou) netkanou sklotextíliou.

Fúkaná tepelná izolácia

Ide o tepelnú izoláciu vyrobenú vo forme granulátu na báze minerálnej vlny, alebo celulózových vlákien. Aplikuje sa cez vyrezaný otvor „nafúkaním“ do priestoru, ktorý potrebujeme zatepliť. Fúkaná izolácia vytvorí rovnomernú vrstvu želanej hrúbky s absenciou tepelných mostov, alebo prerušenia. Využíva sa najmä pri dodatočnom zateplení existujúcich stavieb, ale aj u novostavieb – na zateplenie ťažko prístupných miest, ako sú dutiny v trámoch stropov, dutiny stien, členité priestory, strechy s minimálnym priestorom krovu, dvojplášťové strechy ap. alebo na zateplenie vybraných miest domu, kadiaľ uniká najviac tepla.

Zateplenie obvodových stien

Spôsoby zateplenia obvodových stien Zateplenie obvodovývch stien z vonkajšej strany Výhody: tento spôsob je výhodný z fyzikálneho hľadiska. Zvýši sa tepelný odpor stien a stavených konštrukcií (odolnosť voči úniku tepla), obmedzí sa kondenzácia vodnej pary a podstatne sa zlepšia akumulačné vlastnosti muriva, zvyšuje odolnosť objektu proti poveternostným vplyvom (sneh, dážď, silné slnko), vhodne navrhnutý zatepľovací systém vylepšuje estetický vzhľad budovy, pri realizácii nedochádza k narušeniu vnútorného chodu objektu Nevýhody: väčšia obtiažnosť pri realizácii – hlavne u vysokých budov a s tým súvisiace vyššie finančné náklady, obtiažna realizácia u historických objektov, členitých fasád, fasád s dekoráciami a ozdobami Zateplenie obvodových stien z vnútornej strany Výhody: tento spôsob je finančne výhodnejší, konštrukcia pri realizácii nie je vystavená poveternostným vplyvom, je to často jediný spôsob zateplenia historických a pamiatkovo chránených objektov Nevýhody: zmenšenie vnútorného priestoru miestnosti, často nutnosť preloženia elektrickej resp. Inej inštalácie, môže v konštrukcii dochádzať ku kondenzácii vodnej pary a následne vzniku plesní, vnútornou tepelnou izoláciou sa zbavíme akumulačnej schopnosti pôvodného muriva Obvodová stena bez tepelnej izolácie Bod mrazu je približne v strede muriva. Murivo je ochladzované, z časti v zime premŕza. Okrem vysokých tepelných strát, vlhkosť absorbovaná v murive v zime zamŕza - zmenami objemu môže narušiť celistvosť muriva, v murive sa vytvoria trhlinky Zateplenie z vnútornej - interiérovej strany Bod mrazu sa posúva až za hranicu vnútornej strany muriva - do tepelnej izolácie. Tepelná izolácia zabraňuje únikom tepla z interiéru, ale neochraňuje vonkajšie murivo pred premŕzaním. Tak, ako v prvom prípade vplyvom poveternostných podmienok môže byť murivo narušené a vznikať na vnútornej strane plesne. Takisto - v tomto prípade akumulačná schopnosť muriva ostáva nevyužitá. Zateplenie z vonkajšej - exteriérovej strany Zateplenie chráni proti únikom tepla z interiéru zároveň chráni murivo pred premŕzaním - bod mrazu sa nachádza v tepelnej izolácii pred vonkajšou stranou muriva. Zároveń sú zachované akumulačné vlastnosti muriva.

Zateplenie z vnútornej strany

Táto prichádza do úvahy často v historických budovách, bytových domoch ap., či pri zateplení len niektorej zo stien (napr. severná stena, či stena od vonkajšej chodby...)

Rizík zateplenie z vnútornej strany obvodovej steny je niekoľko:

• . izolujeme obvodovú stenu, ktorá stráca akumulačnú schopnosť – po vypnutí kúrenia sa vnút. priestor veľmi rýchlo ochladí, na druhej strane pri zapnutí kúrenia sa rýchlo vyhreje - rozdiely teplôt sú vyššie,  

• .povrchová teplota obvodovej steny na styku s vnútornou izoláciou je nižšia, ako je rosný bod – vzniká tu vodná para. Pri použití polystyrénu je nevyhnutné použiť neprerušovanú parotesnú zábranu (bez prerušenia elektrickými škatuľami, či inými rozvodmi, konzolami vykurovacích telies ap.), 

• .kondenzácia vodnej pary na kontakte vnútorne zateplenej obvodovej konštrukcie a nezateplenej obvodovej konštrukcie (napr. zateplená vnútorná stena a nezateplený strop, ostenie okna ap.), kedy teplota na tomto rozhraní dosiahne teplotu rosného bodu, 

• .výkyvy vonkajšieho prostredia sa prenášajú priamo na stavebnú konštrukciu obvodových múrov, kde vzniká teplotné pnutie.  

Riešenie vnútorného zateplenia

Tepelnoizolačná omietka - pri použití tepelnoizolačnej omietky vďaka jej paropriepustnosti nevzniká problém vlhkosti na vnútornej strane obvodovej steny. Avšak tepelnoizolačná omietka má približne 3,5 násobne nižšiu izolačnú schopnosť, ako bežne používané izolanty (polystyrén, minerálne dosky ap.). To znamená, že výrazný tepelnoizolačný efekt nemožno od takéhoto riešenia očakávať, na druhej strane pri vlhkých stenách často takého riešenie dokáže povrchovú teplotu zvýšiť dostatočne na to, aby vlhkosť zmizla.

Izolanty na báze polystyrénu, minerálnej vlny - na vnútorný povrch obvodovej konštrukcie (stena, podlaha, strop...) sa aplikuje parozábrana (napr. Al-fólia) a tepelná izolácia. Povrchová úprava sa obyčajne rieši sádrokartónovými doskami (s odvetranou medzerou). Zatepľovací systém sa kotví tanierovými hmoždinkami, všetky spoje a hmoždinky je nevyhnutné pretmeliť (napr. silikónovým tmelom). Kritické miesta sú ostenia okien, dvere a pod. - riziko vzniku vlhkosti v týchto miestach je potrebné osobitne ošetriť (zateplenie aj týchto konštrukcií ap.)

Povrchovú úpravu vnútorného zatepľovacieho systému určí výrobca, pre sádrokartónové plochy je možné použiť:

• .tenkovrstvové umelé živičné omietky, glejové úpravy, živičné maliarske farby, umelohmotné disperzné farby, farby a laky určené pre vnútorné použitie,  

• .keramické obklady, alebo tapety 

Nie je vhodné použiť vápenné, silikátové nátery a nátery na báze vodného skla.

 

Pri vnútornom zatepľovaní platí ešte vo väčšej miere ako pri vonkajšom potreba profesionálneho prevedenia a konzultácie s odbornou firmou

Strecha, strop, podlaha

Strecha je zodpovedná za približne 10% tepelných strát. V strešných konštrukciách sa používa: - hydroizolačná vrstva alebo súvrstvie (krytina), - vetrová prekážka (strešné fólie), - tepelná izolácia, - parozábrana. Strešná fólia pri realizácii strešného plášťa  (poistná hydroizolácia) by nemala byť dlhodobo vystavená pôsobeniu priameho slnka, pretože sa môže poškodiť a následne stratiť funkčné vlastnosti. Základným parametrom je pevnosť v ťahu [N/50 mm] a predĺženie pri roztrhnutí cca 20 %. Z pohľadu priepustnosti vodnej pary v strešnej konštrukcii je to difúzny odpor v[gm-2/deň], čím je nižší, tým lepšiu paropriepustnosť dosahuje(v smere z interiéru do exteriéru má klesať). Ďalšími parametrami sú: - ekvivalentnej difúznej hrúbky sd [m] (čím nižšia hodnota, tým lepšia paropriepustnosť) a -  faktor difúzneho odporu m (čím vyššia hodnota, tým menšia paropriepustnosť). Tepelná izolácia Na trhu sú rôzne druhy izolačných materiálov - minerálne vlny (kamenná, sklená), polystyrén (expandovaný, extrudovaný), drevovláknité, penové sklo, penový tvrdený polyuretán, ovčia vlna.  Parametre výberu izolačného materiálu: - nízka tepelná vodivosť ?, - veľký tepelný odpor R, - nízka objemová hmotnosť, - nízka horľavosť a nasiakavosť Súvislá izolácia v krokvách sa ukladá v súvislých plochách až po hrebeň strechy, resp. výklenok. Priestor na ukladanie izolácie je vymedzený priečnym latovaním a latovaním krytiny. Izolácia medzi krokvami s odvetraním keď sa na hrubé debnenie uloží parozábrana (napr. bituménová lepenka), je potrebné vytvoriť odvetrávaciu škáru (min. 4 cm), aby sa prostredníctvom prúdiaceho vzduchu umožnil odvod vlhkosti z izolácie. Pri tomto variante však nemožno využiť celkovú hrúbku krokiev na ukladanie tepelnej izolácie. Na dosiahnutie dostatočných izolačných hodnôt je potrebná minimálne 24 cm hrúbka krokvy. Preto treba krokvu zdvojnásobiť priečnym latovaním. Ako izolačný materiál sa často využívajú  výrobky z minerálnej vlny. Ako materiál pre dodatočnú izoláciu poslúži celulóza alebo perlit. Pri tvarovo stálych doskách a im podobných tvrdých materiáloch treba dbať na to, abz sa pružnosťou krovu (pôsobením vetra, váhy snehu, vlastnej váhy či teplotných a vlhkostných výkyvoch) nespôsobil neželané medzery. Tepelná izolácia na celú hrúbku krokvy - na to, aby sa dala využiť celá hrúbka krokvy a aby sa zabránilo odvetraniu, ukladá sa na druhé hrubé debnenie difúzna fólia. Táto umožňuje difúziu vodnej pary smerom von, zabraňuje však prieniku vlkosti (sneh, dážď...) zvonku.  Priečna tepelná izolácia na vnútornej strane krokiev - namiesto zdvojenia krokiev je možné uložiť pod krokvy priečnu izoláciu. Presné prevedenie závisí od konkrétneho izolačného materiálu, neodporúča sa však izolačná hrúbka pod 24 cm. Dbajte na protipožiarne opatrenia v interiéri. Parozábranné fólie plnia funkciu zachytávania vlhkosti, majú slabé paropriepustné vlastnosti alebo majú vložku s hliníkovej fólie a ich schopnosťou je odrážanie tepelných vĺn. Použitím vhodnej strešnej fólie sa predlžuje životnosť strechy. Taktiež môžme dosiahnuť dobrú funkciu tepelnej izolácie a tým väčšie úspory energie. Izolácia obytného podkrovia U obytného podkrovia je nevyhnutné izolovať všetky šikmé plochy strechy a stav. konštrukcie. Celková hrúbka izolácie by mala byť 20-30 cm. Taktiež je potrebné izolovať podkrovie od okolitých nevykurovaných priestorov. Zloženie zateplenej odvetranej strešnej konštrukcie (pre obytné podkrovie a pod.): - krytina, - odvetraná medzera, - poistná hydroizolačná fólia, - odvetraná vzduchová medzera, - tepelná izolácia, - parotesná zábrana, - konštrukcia podhľadu. Izolácia medzi krokvami s odvetraním - ide o najbežnejší spôsob izolácie. Medzi izoláciou a strešným plášťom je približne 4 cm voľný priestor pre odvetranie. Ten zaručuje prenos vlhkosti z izolačného materiálu  smerom von. Na hrebeni strechy je potrebné zabezpečiť výstup vzduchu. Treba pritom dávať pozor na to, aby izolačný materiál nenavlhol dažďom alebo snehom.  Vlhký izolačný materiál totiž stráca veľkú časť svojej izolačnej hodnoty. Keďže v odvetrávacej medzere nie je k dispozícii celá hrúbka krokiev, odporúča sa na vnútornej strane položiť priečne ďalšiu vrstvu tepelnej izolácie. Na tej strane, ktorou je izolácia obrátená k miestnostiam, treba dať parozábranu. Izolácia bez odvetrávacej medzery - izolácia sa ukladá takisto medzi strešné krovy, pričom na vonkajšej strane sa položí difúzna fólia. Táto má úlohu ochrany strechy pred vlhkosťou prenikajúcou z interiéru. Obzvlášť dôležitá je pritom neprievzdušnosť na vnútornej strane izolácie, aby do konštrukcie neprenikol vlhký vzduch (potrebná je parozábrana). Neprievzdušnosť Styk strechy a obvodového múru je kritickou zónou. Tvrdenie, že pre vnútorné prostredie  priestoru je dobré keď steny dýchajú je mylné. Prievzdušnosť má v skutočnosti negatívny vplyv, pretože nepríjemne "ťahá" a tepelná ochrana znižuje svoju účinnosť, keďže teplo tzv. obchádza izoláciu. Nebezpečný je fakt, že takto vlhkosť vzduchu preniká studenými miestami konštrukcie a začína kondenzovať. Tepelná izolácia a celé podkrovie zvlhnú, čo má za následok poškodenie stavby. Na zabránenie prieniku vlhkého vzduchu do konštrukcie starostlivo uložte na vnútornú časť vrstvu chrániacu pred difúziou pary. Prekryte a zlepte styky fólie s parozábranou a dbajte na dôkladné prevedenie stykov s nosnou konštrukciou. Len správne riadeným vetraním sa zbavíte nedbytočnej vlhkosti - zabudnite na "dýchajúce steny".  Ak sa chcete vyhnúť vysokým teplotám v lete, dbajte na dostatočnú akumulačnú masu v podobe masívnych priečok, keramických podláh ap. Sledujte aj správne osadzovanie strešných okien, pretože vysoké teploty pri nesprávnej montáži spôsobujú najmä u južných strešných okien deformácie, ktoré sa následne prejavia v  netesnosti strechy.  Strop a podlaha najvyššieho podlažia Ak neuvažujete o výstavbe podkrovia (informácie o izolácii podkrovia zo strany strechy, najjednoduchšie a najefektívnejšie je izolovať strop najvyššieho podlažia s 18-30 cm izolačnou vrstvou (podľa tepelnej vodivosti použitej izolácie). Je to pomerne jednoduchý stavebný úkon, ktorý z veľkej časti môžete realizovať aj sami. Ak bude povala využívaná na obytné účely, potrebné sú pevné izolačné platne, ktoré sa kladú tak, aby medzi nimi nevznikli medzery. Na ne sa položí podlahovina. Ak chcete použiť stlačiteľný izolačný materiál, je potrebné špeciálne vyhotovenie podlahovej konštrukcie. Tou môžu byť drevené trámy, medzi ktoré sa vložia pásy tepelnej izolácie z minerálnej vlny a podlahovina tvorená drevenými doskami - palubovka. Ak nebude povala obývaná, stačí podlahu dôkladne izolovať pásmi z izolačnej hmoty, alebo izolačnými platňami.   Pivnica Pri spojoch základov a stien často vznikajú tepelné mosty. Ďalším kameńom úrazu pri projektovaní izolácie je oblasť pivničného sokla. Tepelná izolácia vzdorujúca vlhkosti - extrudovaný polystyrén, ktorá je do zeme zapustená min. do hĺbky 1 m, zabraňuje tvorbe tepelných mostov. Ak sa v pivnici ráta s vykurovanými miestnosťami (napr. dielňou), bolo by treba v každom prípade pivničný priestor izolovať až po podlažie. Aj pri stropnej konštrukcii treba dbať na to, aby sa zabezpečila neprerušovaná tepelná izolácia. Chúlostivé sú všetky vyčnievajúce stavebné časti, ako balkón, alebo terasa.   Izolácia medzi krokvami s odvetraním - ide o najbežnejší spôsob izolácie. Medzi izoláciou a strešným plášťom je približne 4 cm voľný priestor pre odvetranie. Ten zaručuje prenos vlhkosti z izolačného materiálu  smerom von. Na hrebeni strechy je potrebné zabezpečiť výstup vzduchu. Treba pritom dávať pozor na to, aby izolačný materiál nenavlhol dažďom alebo snehom.  Vlhký izolačný materiál totiž stráca veľkú časť svojej izolačnej hodnoty. Keďže v odvetrávacej medzere nie je k dispozícii celá hrúbka krokiev, odporúča sa na vnútornej strane položiť priečne ďalšiu vrstvu tepelnej izolácie. Na tej strane, ktorou je izolácia obrátená k miestnostiam, treba dať parozábranu. Izolácia bez odvetrávacej medzery - izolácia sa ukladá takisto medzi strešné krovy, pričom na vonkajšej strane sa položí difúzna fólia. Táto má úlohu ochrany strechy pred vlhkosťou prenikajúcou z interiéru. Obzvlášť dôležitá je pritom neprievzdušnosť na vnútornej strane izolácie, aby do konštrukcie neprenikol vlhký vzduch (potrebná je parozábrana). Neprievzdušnosť Styk strechy a obvodového múru je kritickou zónou. Tvrdenie, že pre vnútorné prostredie  priestoru je dobré keď steny dýchajú je mylné. Prievzdušnosť má v skutočnosti negatívny vplyv, pretože nepríjemne "ťahá" a tepelná ochrana znižuje svoju účinnosť, keďže teplo tzv. obchádza izoláciu. Nebezpečný je fakt, že takto vlhkosť vzduchu preniká studenými miestami konštrukcie a začína kondenzovať. Tepelná izolácia a celé podkrovie zvlhnú, čo má za následok poškodenie stavby. Na zabránenie prieniku vlhkého vzduchu do konštrukcie starostlivo uložte na vnútornú časť vrstvu chrániacu pred difúziou pary. Prekryte a zlepte styky fólie s parozábranou a dbajte na dôkladné prevedenie stykov s nosnou konštrukciou. Len správne riadeným vetraním sa zbavíte nedbytočnej vlhkosti - zabudnite na "dýchajúce steny".  Ak sa chcete vyhnúť vysokým teplotám v lete, dbajte na dostatočnú akumulačnú masu v podobe masívnych priečok, keramických podláh ap. Sledujte aj správne osadzovanie strešných okien, pretože vysoké teploty pri nesprávnej montáži spôsobujú najmä u južných strešných okien deformácie, ktoré sa následne prejavia v  netesnosti strechy.

Útlm hluku

Opatrenia zamerané na akustickú ochranu sa odlišujú podľa druhu hluku. Rozoznávame hluk šíriaci sa vzduchom, krokmi (kročajový) a pevnými látkami. Zvukové mosty Sú miesta kritické na vznik rušivých zvukov - veľmi výrazne zhoršujú hodnotu zvukovej pohody v interiéri, z tohto dôvodu je im potrebné venovať mimori adnu pozornosť. Zvukové mosty vznikajú v miestach spojov rôznych konštrukcií: napr. miesta spojov vodorovných / zvislých konštrukcií, styk zárubní dverí s podlahou,  technické zariadenia (vodovodné rúry) v priečkach ap. Zvukové mosty bývajú považované za najrušivejšie vplyvy zasahujúce do komfortu bývania.

Vzduchová nepriezvučnosť

Zaťaženie miestností hlukom

Prostredie	Zaťaženie hlukom - exteriér [dB]	Dopor. max. zvuková hladina - interiér [dB]
I - obytná časť mesta, nižšia premávka vozidiel	< 60	spánok: 25-30 bývanie: 30-35 práca: 35–50
II - stred mesta, hustá premávka vozidiel	60-70	spánok: 25-30 bývanie: 30-35 práca: 35–50
III - priemyselná zóna, vysoká hustota premávky vozidiel	> 70	spánok: 25-30 bývanie: 30-35 práca: 35–50

Vzduchová nepriezvučnosť je schopnosť materiálu brániť prieniku zvuku, ktorý sa šíri vzduchom. Závisí od plošnej hmotnosti materiálu. Z hľadiska vzduchovej nepriezvučnosti sa posudzujú zvislé deliace prvky (obvodové múry, priečky, výplne otvorov), ale aj vodorovné deliace prvky (u týchto je však veľmi dôležitá kročajová nepriezvučnosť). Výrobcovia charakterizujú materiály deliacich prvkov a systémov koeficientom nepriezvučnosti Rw. Tento sa s hrúbkou použitého materiálu zvyšuje, pri použití viacerých vrstiev rôznych materiálov sa vypočíta ako súčet jednotlivých Rw. Pri deliacich stenách je dôležité dbať na to, že ak sú deliacimi stenami medzi jednotlivými bytmi, alebo obytnou miestnosťou a hygienickou miestnosťou, nesmie sa do nich inštalovať vodovodné a kanalizačné potrubie. Najmä, ak ich plošná hmotnosť je menšia, ako 250 kg/m2 (tehlová priečka hrúbky 150 mm).


Výplne otvorov

Kvalita výplní otvorov (okná, dvere, presklenia) zo zvukoizolačného hľadiska určuje podobne ako u zvislých deliacich prvkov index nepriezvučnosti Rw [dB]. Na zvukoizolané vlastnosti výplní otvorov vplýva okrem samotnej ich kvality (zasklenie, rám, kovanie, systém prirodzeného vetrania) aj kvalita montáže.  Nadmerný hluk z exteriéru možno izolovať najmä trojitým zasklením,  špeciálnymi protihlukovými sklami, alebo špeciálnym rámom.

• Hrubšie sklá majú lepšie zvukovoizolačné vlastnosti, vhodná je aj asymetrická skladba hrúbky dvojitého zasklenia najlepšie v pomere 2:1. V súčasnosti je možné zvukovoizolačné vlastnosti okien zlepšiť napustením vzácneho plynu do výplní medzi vrstvami skiel (hexafluorid síry SF6, resp. SF6 + argón), čím možno zvýšiť Rwokna o 3-4 dB. 
• Dôležité sú detaily styku krídla a rámov, rámu a stavebnej konštrukcie, osadenie zasklenia. Každá medzera v konštrukcii okna je miestom šírenia zvuku. Z tohto hľadiska aj spôsob riešenia prirodzeného vetrania (vetracie mriežky, štrbiny a pod.) je dôležitý. 
• rám má zvyčajne lepšie zvukoizolačné vlastnosti, ako zasklenie. Dôležitý je druh zvoleného materiálu, hrúbka rámu, resp. stien rámu a výplní rámu. 

akustická trieda	0	1	2	3	4	5	6
R w okna [db]	<24	25-29	30-34	35-39	40-44	45-50	>50

Údaje v tabuľke platia pri ploche okien prevyšúcej 50% celkovej plochy obvodovej steny. Ak plocha okien tvorí 35-50%, potom Rw je o 3 dB nižší, ak menej ako 35%, potom Rw je o 5 dB nižší ako udáva tabuľka. Ak údaje v tabuľke dáme do súvisu s požiadavkami na max. zaťaženie miestností hlukom (tabuľka hore) dostaneme vhodnú triedu okna.

Prostredie podľa tab. hore	Zaťaženie hlukom [dB]	Miestnosť	vhodná trieda okna
I	< 60	spánok bývanie práca	2 1 0
II	60 - 70	spánok bývanie práca	4 3 1
III	> 70	spánok bývanie práca	5 4 2

Kročajová nepriezvučnosť

Horizontálne konštrukcie (podlahy, resp. stropy) sa posudzujú z hľadiska 

kročajovej nepriezvučnosti

, t.j. ochrany pred šírením hluku vyvolaného nárazmi do stavebných prvkov. Tento druh nepriezvučnosti je závislý od plošnej hmotnosti, počtu a skladby vrstiev stropu a podlahy. Ako najefektívnejšie riešenie kročajovej neprieznučnosti sa javí  striedanie akusticky mäkkých a tvrdých vrstiev, ako aj oddelenie podlahovej konštrukcie od zvislých stien pružnou vrstvou.

• Pri liatych podlahách pomáha mäkká, tlmiaca podložka, ktorá zabraňuje prenosu hluku. Takejto, alebo drevenej podlahy by sa nemali dotýkať zárubne dverí.
• Podlahová konštrukcia by mala byť oddelená od zvislých sien dilatačnou páskou.
• Technické zariadenia budovy (napr. vykurovanie, vetranie, vodovod, kanalizácia) sú zdrojmi rušivého hluku a vibrácií. Preto potrubné rozvody a strojné zariadenia (čerpadlá, kotol, ventilátory) musia byť uložené pružne.
• Zlepšenie protihlukových opatrení sa najmä v prípade drevených stropov docieli prerušením prenosu hluku (napr. mäkkým dreveným obkladom alebo podperou), ako aj zvýšením vlastnej váhy (napr. vrstvou plných tehál).

Dodatočná zvuková izolácia

Dodatočné zvýšenie vzduchovej aj kročajovej nepriezvučnosti je veľmi aktuálne najmä v bytových domoch. Týka sa spravidla izolácie hluku z vonkajšieho (okolie budovy), alebo vnútorného priestoru (od susedov, výťahu, z chodby).

izolácia vonkajšieho hluku

(hluk z ulice, premávka vozidiel...) sa spravidla realizuje výmenou výplní otvorov - starých okien, prípadne vytvorením "nárazníkového priestoru" zasklenie balkónu / lodžie. Pri výmene okna je potrebné brať do úvahy okrem tepelnoizolačných prínosov aj jeho zvukoizolačné vlastnosti

Izolácia vnútorného priestoru

sa spravidla týka izolácie podlahy, obvodových stien a priečok.

• izoláciu kročajovej nepriezvučnosti (izolácie podláh) - dosiahneme dodatočným inštalovaním vrstvy / niekoľkých vrstiev podlahy popísaných vyššie (vhodnou alternatívou je napr. inštalácia plávajúcej podlahy v kombinácii s doskami NOBASIL PVT hrúbky 30-40mm),
• izoláciu vzduchovej nepriezvučnosti (obvodové steny, priečky, strop...) - je vhodné realizovať dodatočnou vrstvou inštalovanou na zvolenú konštrukciu (steny, strop). Vhodné sú napr. izolačné dosky na báze minerálnej vlny NOBASIL v kombinácii so sádrokartónovým obložením